
- •Hariù oà tat sat
- •Atha prathamo’dhyäyaù arjuna-viñäda-yogaù
- •Ihämuträrtha-vairägyaà vaçékäräbhidhaà kramät |
- •Vidvat-saànyäsa-kathanam etad-arthaà çrutau kåtam |
- •Vyuttiñöhate svatastvädye dvitéye parabodhitaù |
- •Vidheyä bhagavad-bhaktis täà vinä sä na siddhyati ||37||
- •Saàjaya uväca— dåñövä tu päëòavänékaà vyüòhaà duryodhanas tadä | äcäryam upasaàgamya räjä vacanam abravét ||
- •Paçyaitäà päëòuputräëäm äcärya mahatéà camüm |
- •Vyüòhäà drupadaputreëa tava çiñyeëa dhématä ||
- •Asmäkaà tu viçiñöä ye tän nibodha dvijottama | näyakä mama sainyasya saàjïärthaà tän bravémi te ||
- •Aparyäptaà tad asmäkaà balaà bhéñmäbhirakñitam | paryäptaà tv idam eteñäà balaà bhémäbhirakñitam ||
- •Ayaneñu ca sarveñu yathä-bhägam avasthitäù | bhéñmam eväbhirakñantu bhavantaù sarva eva hi ||
- •Tasya saàjanayan harñaà kuru-våddhaù pitämahaù | siàha-nädaà vinadyoccaiù çaìkhaà dadhmau pratäpavän ||
- •Tataù çaìkhäç ca bheryaç ca paëavänakagomukhäù | sahasaiväbhyahanyanta sa çabdas tumulo’bhavat ||13||
- •Tataù çvetair hayair yukte mahati syandane sthitau | mädhavaù päëòavaç caiva divyau çaìkhau pradadhmatuù ||
- •Sa ghoño dhärtaräñöräëäà hådayäni vyadärayat | nabhaç ca påthivéà caiva tumulo vyanunädayan ||
- •Taträpaçyat sthitän pärthaù pitèn atha pitämahän | äcäryän mätulän bhrätèn puträn pauträn sakhéàs tathä || çvaçurän suhådaç caiva senayor ubhayor api ||
- •Tän samékñya sa kaunteyaù sarvän bandhün avasthitän | kåpayä parayäviñöo viñédann idam abravét ||
- •Na ca çaknomy avasthätuà bhramatéva ca me manaù | nimittäni ca paçyämi viparétäni keçava ||
- •Na ca çreyo’nupaçyämi hatvä svajanam ähave | na käìkñe vijayaà kåñëa na ca räjyaà sukhäni ca ||
- •Päpam eväçrayed asmän hatvaitän ätatäyinaù | tasmän närhä vayaà hantuà dhärtaräñörän svabändhavän | svajanaà hi kathaà hatvä sukhinaù syäma mädhava ||
- •Kula-kñaye praëaçyanti kula-dharmäù sanätanäù | dharme nañöe kulaà kåtsnam adharmo’bhibhavaty uta ||
- •Adharmäbhibhavät kåñëa praduñyanti kula-striyaù | stréñu duñöäsu värñëeya jäyate varëa-saàkaraù ||
- •Saàkaro narakäyaiva kula-ghnänäà kulasya ca | patanti pitaro hy eñäà lupta-piëòodaka-kriyäù ||
- •Doñair etaiù kulaghnänäà varëasaàkarakärakaiù | utsädyante jätidharmäù kuladharmäç ca çäçvatäù ||42||
- •Utsanna-kula-dharmäëäà manuñyäëäà janärdana | narake niyataà väso bhavatéty anuçuçruma ||
- •Aho bata mahat päpaà kartuà vyavasitä vayam | yad räjya-sukha-lobhena hantuà svajanam udyatäù ||
- •Yadi mäm apratékäram açastraà çastra-päëayaù | dhärtaräñörä raëe hanyus tan me kñemataraà bhavet ||
- •Evam uktvärjunaù saàkhye rathopastha upäviçat |
- •Visåjya saçaraà cäpaà çoka-saàvigna-mänasaù ||
- •Arjuna-viñädo näma prathamo’dhyäyaù ||1||
- •Iti çrémat-paramahaàsa-parivräjakäcärya-viçveçvara-sarasvaté-päda-çiñya-sünu-madhusüdana-sarasvaté-viracitäyäà çrémad-bhagavad-gétä-güòhärtha-dépikäyäà prathamo’dhyäyaù ||1||
- •Atha dvitéyo’dhyäyaù
- •Kutas tvä kaçmalam idaà viñame samupasthitam | anärya-juñöam asvargyam akérti-karam arjuna ||2||
- •Klaibyaà mä sma gamaù pärtha naitat tvayy upapadyate | kñudraà hådaya-daurbalyaà tyaktvottiñöha paraàtapa ||
- •Arjuna uväca—— kathaà bhéñmam ahaà saàkhye droëaà ca madhusüdana |
- •Iñubhiù pratiyotsyämi püjärhäv arisüdana ||
- •Saàjaya uväca evam uktvä håñékeçaà guòäkeçaù parantapaù | na yotsya iti govindam uktvд tьслйа babhьva ha ||
- •Tam uväca håñékeçaù prahasann iva bhärata | senayor ubhayor madhye viñédantam idaà vacaù ||
- •Açocyän anvaçocas tvaà prajïä-vädäàç ca bhäñase | gatäsün agatäsüàç ca nänuçocanti paëòitäù ||
- •Na tv evähaà jätu näsaà na tvaà neme janädhipäù | na caiva na bhaviñyämaù sarve vayam ataù param ||
- •Dehino’smin yathä dehe kaumäraà yauvanaà jarä | tathä dehäntara-präptir dhéras tatra na muhyati ||
- •Mäträ-sparçäs tu kaunteya çétoñëa-sukha-duùkhadäù | ägamäpäyino’nityäs täàs titikñasva bhärata ||
- •Yaà hi na vyathayanty ete puruñaà puruñarñabha | sama-duùkha-sukhaà dhéraà so’måtatväya kalpate ||
- •Näsato vidyate bhävo näbhävo vidyate sataù | ubhayor api dåñöo’ntas tv anayos tattva-darçibhiù ||
- •Avinäçi tu tad viddhi yena sarvam idaà tatam |
- •Vinäçam avyayasyäsya na kaçcit kartum arhati ||
- •Antavanta ime dehä nityasyoktäù çarériëaù | anäçino’prameyasya tasmäd yudhyasva bhärata ||
- •Ya enaà vetti hantäraà yaç cainaà manyate hatam | ubhau tau na vijänéto näyaà hanti na hanyate ||
- •Vedävinäçinaà nityaà ya enam ajam avyayam | kathaà sa puruñaù pärtha kaà ghätayati hanti kam ||
- •Väsäàsi jérëäni yathä vihäya naväni gåhëäti naro’paräëi | tathä çaréräëi vihäya jérëäni
- •Nainaà chindanti çasträëi nainaà dahati pävakaù | na cainaà kledayanty äpo na çoñayati märutaù ||
- •Acchedyo’yam adähyo’yam akledyo’çoñya eva ca | nityaù sarva-gataù sthäëur acalo’yaà sanätanaù ||
- •Avyakto’yam acintyo’yam avikäryo’yam ucyate | tasmäd evaà viditvainaà nänuçocitum arhasi ||
- •Atha cainaà nitya-jätaà nityaà vä manyase måtam | tathäpi tvaà mahäbäho naivaà çocitum arhasi ||
- •Jätasya hi dhruvo måtyur dhruvaà janma måtasya ca | tasmäd aparihärye’rthe na tvaà çocitum arhasi ||
- •Avyaktädéni bhütäni vyakta-madhyäni bhärata | avyakta-nidhanäny eva tatra kä paridevanä ||
- •Dehé nityam avadhyo’yaà dehe sarvasya bhärata | tasmät sarväëi bhütäni na tvaà çocitum arhasi ||
- •Dharmyäd dhi yuddhäc chreyo’nyat kñatriyasya na vidyate ||
- •Yadåcchayä copapannaà svarga-dväram apävåtam | sukhinaù kñatriyäù pärtha labhante yuddham édåçam ||32||
- •Atha cet tvam imaà dharmyaà saàgrämaà na kariñyasi | tataù sva-dharmaà kértià ca hitvä päpam aväpsyasi ||
- •Akértià cäpi bhütäni kathayiñyanti te’vyayäm | saàbhävitasya cäkértir maraëäd atiricyate ||34||
- •Bhayäd raëäd uparataà maàsyante tväà mahärathäù | yeñäà ca tvaà bahumato bhütvä yäsyasi läghavam ||35||
- •Aväcya-vädäàç ca bahün vadiñyanti tavähitäù | nindantas tava sämarthyaà tato duùkhataraà nu kim ||
- •Hato vä präpsyasi svargaà jitvä vä bhokñyase mahém | tasmäd uttiñöha kaunteya yuddhäya kåta-niçcayaù ||37||
- •Sukha-duùkhe same kåtvä läbhäläbhau jayäjayau | tato yuddhäya yujyasva naivaà päpam aväpsyasi ||
- •Eñä te’bhihitä säàkhye buddhir yoge tv imäà çåëu | buddhyä yukto yayä pärtha karma-bandhaà prahäsyasi ||
- •Nehäbhikrama-näço’sti pratyaväyo na vidyate | svalpam apy asya dharmasya träyate mahato bhayät ||
- •Vyavasäyätmikä buddhir ekeha kuru-nandana | bahu-çäkhä hy anantäç ca buddhayo’vyavasäyinäm ||
- •Traiguëya-viñayä vedä nistraiguëyo bhavärjuna | nirdvandvo nitya-sattva-stho niryoga-kñema ätmavän ||
- •Yävän artha udapäne sarvataù saàplutodake | tävän sarveñu vedeñu brähmaëasya vijänataù ||
- •Karmaëy evädhikäras te mä phaleñu kadäcana | mä karma-phala-hetur bhür mä te saìgo’stv akarmaëi ||
- •Yogasthaù kuru karmäëi saìgaà tyaktvä dhanaïjaya | siddhy-asiddhyoù samo bhütvä samatvaà yoga ucyate ||
- •Düreëa hy avaraà karma buddhi-yogäd dhanaïjaya | buddhau çaraëam anviccha kåpaëäù phala-hetavaù ||
- •Buddhi-yukto jahätéha ubhe sukåta-duñkåte | tasmäd yogäya yujyasva yogaù karmasu kauçalam ||50||
- •Karmajaà buddhi-yuktä hi phalaà tyaktvä manéñiëaù | janma-bandha-vinirmuktäù padaà gacchanty anämayam ||
- •Yadä te moha-kalilaà buddhir vyatitariñyati | tadä gantäsi nirvedaà çrotavyasya çrutasya ca ||
- •Çruti-vipratipannä te yadä sthäsyati niçcalä | samädhäv acalä buddhis tadä yogam aväpsyasyi ||
- •Arjuna uväca—— sthita-prajïasya kä bhäñä samädhi-sthasya keçava | sthita-dhéù kià prabhäñeta kim äséta vrajeta kim ||
- •Prajahäti yadä kämän sarvän pärtha mano-gatän | ätmany evätmanä tuñöaù sthita-prajïas tadocyate ||
- •Duùkheñv anudvigna-manäù sukheñu vigata-spåhaù |
- •Véta-räga-bhaya-krodhaù sthita-dhér munir ucyate ||
- •Yaù sarvatränabhisnehas tat tat präpya çubhäçubham | näbhinandati na dveñöi tasya prajïä pratiñöhitä ||
- •Yadä saàharate cäyaà kürmo’ìgänéva sarvaçaù |
- •Indriyäëéndriyärthebhyas tasya prajïä pratiñöhitä ||
- •Viñayä vinivartante nirähärasya dehinaù | rasa-varjaà raso’py asya paraà dåñövä nivartate ||
- •Yatato hy api kaunteya puruñasya vipaçcitaù |
- •Indriyäëi pramäthéni haranti prasabhaà manaù ||
- •Täni sarväëi saàyamya yukta äséta mat-paraù |
- •Vaçe hi yasyendriyäëi tasya prajïä pratiñöhitä ||
- •Räga-dveña-viyuktais tu viñayän indriyaiç caran | ätma-vaçyair vidheyätmä prasädam adhigacchati ||
- •Prasäde sarva-duùkhänäà hänir asyopajäyate | prasanna-cetaso hy äçu buddhiù paryavatiñöhate ||
- •Nästi buddhir ayuktasya na cäyuktasya bhävanä | na cäbhävayataù çäntir açäntasya kutaù sukham ||
- •Indriyäëäà hi caratäà yan mano’nuvidhéyate | tad asya harati prajïäà väyur nävam ivämbhasi ||
- •Tasmäd yasya mahäbäho nigåhétäni sarvaçaù |
- •Indriyäëéndriyärthebhyas tasya prajïä pratiñöhitä ||
- •Yä niçä sarva-bhütänäà tasyäà jägarti saàyamé | yasyäà jägrati bhütäni sä niçä paçyato muneù ||
- •Vihäya kämän yaù sarvän pumäàç carati niùspåhaù | nirmamo nirahaàkäraù sa çäntim adhigacchati ||
- •Eñä brähmé sthitiù pärtha nainäà präpya vimuhyati | sthitväsyäm anta-käle’pi brahma-nirväëam åcchati ||
- •Iti çrémat-paramahaàsa-parivräjakäcärya-çré-viçveçvara-sarasvaté-päda-çiñya-çré-madhusüdana-sarasvaté-viracitäyäà çrémad-bhagavad-gétä-güòhärtha-dépikäyäm sarva-gétärtha-sütraëaà näma
- •Jïänaà karma ca vispañöam aspañöaà bhaktim uktavän | ataeväyam adhyäyaù çré-gétä-sütram ucyate ||
- •Iti särärtha-varñiëyäà harñiëyäà bhakta-cetasäm |
- •Iti çrémad-bhagavad-gétopaniñad-bhäñye dvitéyo’dhyäyaù |
- •Atha tåtéyo’dhyäyaù
- •Arjuna uväca— jyäyasé cet karmaëas te matä buddhir janärdana | tat kià karmaëi ghore mäà niyojayasi keçava ||
- •Vyämiçreëaiva väkyena buddhià mohayaséva me | tad ekaà vada niçcitya yena çreyo’ham äpnuyäm ||
- •Ihetareñäà kumataà samastaà
- •Loke’smin dvividhä niñöhä purä proktä mayänagha | jïäna-yogena säàkhyänäà karma-yogena yoginäm ||
- •Na karmaëäm anärambhän naiñkarmyaà puruño’çnute | na ca saànyasanäd eva siddhià samadhigacchati ||
- •Na hi kaçcit kñaëam api jätu tiñöhaty akarma-kåt | käryate hy avaçaù karma sarvaù prakåtijair guëaiù ||
- •Karmendriyäëi saàyamya ya äste manasä smaran |
- •Indriyärthän vimüòhätmä mithyäcäraù sa ucyate ||
- •Yas tv indriyäëi manasä niyamyärabhate’rjuna karmendriyaiù karma-yogam asaktaù sa viçiñyate ||
- •Niyataà kuru karma tvaà karma jyäyo hy akarmaëaù | çarérayäträpi ca te na prasidhyed akarmaëaù ||
- •Yajïärthät karmaëo’nyatra loko’yaà karma-bandhanaù |
- •Saha-yajïäù prajäù såñövä puroväca prajäpatiù | anena prasaviñyadhvam eña vo’stv iñöa-käma-dhuk ||
- •Devän bhävayatänena te devä bhävayantu vaù | parasparaà bhävayantaù çreyaù param aväpsyatha ||
- •Iñöän bhogän hi vo devä däsyante yajïa-bhävitäù | tair dattän apradäyaibhyo yo bhuìkte stena eva saù ||
- •Yajïa-çiñöäçinaù santo mucyante sarva-kilbiñaiù | bhuïjate te tv aghaà päpä ye pacanty ätma-käraëät ||
- •Annäd bhavanti bhütäni parjanyäd anna-saàbhavaù | yajïäd bhavati parjanyo yajïaù karma-samudbhavaù ||
- •Karma brahmodbhavaà viddhi brahmäkñara-samudbhavam tasmät sarva-gataà brahma nityaà yajïe pratiñöhitam ||
- •Evaà pravartitaà cakraà nänuvartayatéha yaù | aghäyur indriyärämo moghaà pärtha sa jévati ||
- •Yas tv ätma-ratir eva syäd ätma-tåptaç ca mänavaù ätmany eva ca saàtuñöas tasya käryaà na vidyate ||
- •Naiva tasya kåtenärtho näkåteneha kaçcana | na cäsya sarvabhüteñu kaç cid arthavyapäçrayaù ||
- •Tasmäd asaktaù satataà käryaà karma samäcara asakto hy äcaran karma param äpnoti püruñaù ||
- •Karmaëaiva hi saàsiddhim ästhitä janakädayaù loka-saàgraham eväpi saàpaçyan kartum arhasi ||
- •Yad yad äcarati çreñöhas tat tad evetaro janaù | sa yat pramäëaà kurute lokas tad anuvartate ||
- •Na me pärthästi kartavyaà triñu lokeñu kiàcana | nänaväptam aväptavyaà varta eva ca karmaëi ||
- •Yadi hy ahaà na varteyaà jätu karmaëy atandritaù | mama vartmänuvartante manuñyäù pärtha sarvaçaù ||
- •Utsédeyur ime lokä na kuryäà karma ced aham | saàkarasya ca kartä syäm upahanyäm imäù prajäù ||
- •Saktäù karmaëy avidväàso yathä kurvanti bhärata | kuryäd vidväàs tathäsaktaç cikérñur loka-saàgraham ||
- •Na buddhi-bhedaà janayed ajïänäà karma-saìginäm | joñayet sarva-karmäëi vidvän yuktaù samäcaran ||
- •Prakåteù kriyamäëäni guëaiù karmäëi sarvaçaù | ahaàkära-vimüòhätmä kartäham iti manyate ||
- •Tattvavit tu mahä-bäho guëa-karma-vibhägayoù | guëä guëeñu vartanta iti matvä na sajjate ||
- •Prakåter guëa-saàmüòhäù sajjante guëa-karmasu | tän akåtsna-vido mandän kåtsna-vin na vicälayet ||
- •Mayi sarväëi karmäëi saànyasyädhyätma-cetasä | niräçér nirmamo bhütvä yudhyasva vigata-jvaraù ||
- •Ye me matam idaà nityam anutiñöhanti mänaväù | çraddhävanto’nasüyanto mucyante te’pi karmabhiù ||
- •Ye tv etad abhyasüyanto nänutiñöhanti me matam | sarva-jïäna-vimüòhäàs tän viddhi nañöän acetasaù ||
- •Sadåçaà ceñöate svasyäù prakåter jïänavän api | prakåtià yänti bhütäni nigrahaù kià kariñyati ||
- •Indriyasyendriyasyärthe räga-dveñau vyavasthitau | tayor na vaçam ägacchet tau hy asya paripanthinau ||
- •Çreyän sva-dharmo viguëaù para-dharmät svanuñöhität |
- •Arjuna uväca— atha kena prayukto’yaà päpaà carati püruñaù | anicchann api värñëeya baläd iva niyojitaù ||36||
- •Käma eña krodha eña rajo-guëa-samudbhavaù | mahäçano mahä-päpmä viddhy enam iha vairiëam ||
- •Dhümenävriyate vahnir yathä-darço malena ca | yatholbenävåto garbhas tathä tenedam ävåtam ||
- •Ävåtaà jïänam etena jïänino nitya-vairiëä | käma-rüpeëa kaunteya duñpüreëänalena ca ||
- •Indriyäëi mano buddhir asyädhiñöhänam ucyate | etair vimohayaty eña jïänam ävåtya dehinam ||
- •Tasmät tvam indriyäëy ädau niyamya bharatarñabha | päpmänaà prajahihy enaà jïäna-vijïäna-näçanam ||
- •Indriyäëi paräëy ähur indriyebhyaù paraà manaù | manasas tu parä buddhir yo buddheù paratas tu saù ||
- •Evaà buddheù paraà buddhvä saàstabhyätmänam ätmanä | jahi çatruà mahä-bäho käma-rüpaà duräsadam ||
- •Iti çrédhara-svämi-kåtäyäà bhagavad-gétä-öékäyäà subodhinyäà
- •Iti çrémat-paramahaàsa-parivräjakäcärya-çré-viçveçvara-sarasvaté-päda-çiñya-çré-madhusüdana-sarasvaté-viracitäyäà çrémad-bhagavad-gétä-güòhärtha-dépikäyäm
- •Iti särärtha-darçinyäà harñiëyäà bhakta-cetasäm |
- •Atha caturtho’dhyäyaù
- •Imaà vivasvate yogaà proktavän aham avyayam |
- •Vivasvän manave präha manur ikñväkave’bravét ||
- •Evaà paramparä-präptam imaà räjarñayo viduù | sa käleneha mahatä yogo nañöaù parantapa ||
- •Sa eväyaà mayä te’dya yogaù proktaù purätanaù | bhakto’si me sakhä ceti rahasyaà hy etad uttamam ||3||
- •Arjuna uväca— aparaà bhavato janma paraà janma vivasvataù | katham etad vijänéyäà tvam ädau proktavän iti ||
- •Bahüni me vyatétäni janmäni tava cärjuna | täny ahaà veda sarväëi na tvaà vettha parantapa ||
- •Ajo’pi sann avyayätmä bhütänäm éçvaro’pi san | prakåtià sväm adhiñöhäya saàbhavämy ätma-mäyayä ||
- •Yadä yadä hi dharmasya glänir bhavati bhärata | abhyutthänam adharmasya tadätmänaà såjämy aham ||
- •Pariträëäya sädhünäà vinäçäya ca duñkåtäm | dharma-saàsthäpanärthäya saàbhavämi yuge yuge ||
- •Janma karma ca me divyam evaà yo vetti tattvataù | tyaktvä dehaà punar janma naiti mäm eti so’rjuna ||
- •Véta-räga-bhaya-krodhä man-mayä mäm upäçritäù | bahavo jïäna-tapasä pütä mad-bhävam ägatäù ||
- •Ye yathä mäà prapadyante täàs tathaiva bhajämy aham | mama vartmänuvartante manuñyäù pärtha sarvaçaù ||
- •Käìkñantaù karmaëäà siddhià yajanta iha devatäù | kñipraà hi mänuñe loke siddhir bhavati karmajä ||
- •Cätur-varëyaà mayä såñöaà guëa-karma-vibhägaçaù | tasya kartäram api mäà viddhy akartäram avyayam ||
- •Na mäà karmäëi limpanti na me karma-phale spåhä |
- •Iti mäà yo’bhijänäti karmabhir na sa badhyate ||14||
- •Evaà jïätvä kåtaà karma pürvair api mumukñubhiù | kuru karmaiva tasmät tvaà pürvaiù pürvataraà kåtam ||
- •Kià karma kim akarmeti kavayo’py atra mohitäù | tat te karma pravakñyämi yaj jïätvä mokñyase’çubhät ||
- •Karmaëo hy api boddhavyaà boddhavyaà ca vikarmaëaù | akarmaëaç ca boddhavyaà gahanä karmaëo gatiù ||
- •Karmaëy akarma yaù paçyed akarmaëi ca karma yaù | sa buddhimän manuñyeñu sa yuktaù kåtsna-karma-kåt ||
- •Yasya sarve samärambhäù käma-saàkalpa-varjitäù | jïänägni-dagdha-karmäëaà tam ähuù paëòitaà budhäù ||
- •Tyaktvä karma-phaläsaìgaà nitya-tåpto niräçrayaù | karmaëy abhipravåtto’pi naiva kiàcit karoti saù ||
- •Niräçér yata-cittätmä tyakta-sarva-parigrahaù | çäréraà kevalaà karma kurvan näpnoti kilbiñam ||
- •Yadåcchä-läbha-santuñöo dvandvätéto vimatsaraù | samaù siddhäv asiddhau ca kåtväpi na nibadhyate ||
- •Gata-saìgasya muktasya jïänävasthita-cetasaù | yajïäyäcarataù karma samagraà praviléyate ||
- •Brahmärpaëaà brahma havir brahmägnau brahmaëä hutam | brahmaiva tena gantavyaà brahma-karma-samädhinä ||
- •Daivam eväpare yajïaà yoginaù paryupäsate | brahmägnäv apare yajïaà yajïenaivopajuhvati ||
- •Çroträdénéndriyäëy anye saàyamägniñu juhvati | çabdädén viñayän anya indriyägniñu juhvati ||
- •Sarväëéndriya-karmäëi präëa-karmäëi cäpare | ätma-saàyama-yogägnau juhvati jïäna-dépite ||
- •Dravya-yajïäs tapo-yajïä yoga-yajïäs tathäpare | svädhyäya-jïäna-yajïäç ca yatayaù saàçita-vratäù ||
- •Apäne juhvati präëaà präëe’pänaà tathäpare | präëäpäna-gaté ruddhvä präëäyäma-paräyaëäù ||
- •Apare niyatähäräù präëän präëeñu juhvati | sarve’py ete yajïa-vido yajïa-kñapita-kalmañäù ||
- •Yajïa-çiñöämåta-bhujo yänti brahma sanätanam | näyaà loko’sty ayajïasya kuto’nyaù kuru-sattama ||
- •Evaà bahu-vidhä yajïä vitatä brahmaëo mukhe | karmajän viddhi tän sarvän evaà jïätvä vimokñyase ||
- •Çreyän dravya-mayäd yajïäj jïäna-yajïaù parantapa | sarvaà karmäkhilaà pärtha jïäne parisamäpyate ||
- •Tad viddhi praëipätena paripraçnena sevayä | upadekñyanti te jïänaà jïäninas tattva-darçinaù ||
- •Yaj jïätvä na punar moham evaà yäsyasi päëòava | yena bhütäny açeñeëa drakñyasy ätmany atho mayi ||
- •Api ced asi päpebhyaù sarvebhyaù päpa-kåttamaù | sarvaà jïäna-plavenaiva våjinaà santariñyasi ||
- •Yathaidhäàsi samiddho’gnir bhasmasät kurute’rjuna | jïänägniù sarva-karmäëi bhasmasät kurute tathä ||
- •Na hi jïänena sadåçaà pavitram iha vidyate | tat svayaà yoga-saàsiddhaù kälenätmani vindati ||
- •Çraddhäväàl labhate jïänaà tatparaù saàyatendriyaù | jïänaà labdhvä paräà çäntim acireëädhigacchati ||
- •Ajïaç cäçraddadhänaç ca saàçayätmä vinaçyati | näyaà loko’sti na paro na sukhaà saàçayätmanaù ||
- •Yoga-saànyasta-karmäëaà jïäna-saàchinna-saàçayam | ätmavantaà na karmäëi nibadhnanti dhanaïjaya ||
- •Tasmäd ajïäna-saàbhütaà håt-sthaà jïänäsinätmanaù | chittvainaà saàçayaà yogam ätiñöhottiñöha bhärata ||42||
- •Atha païcamo’dhyäyaù
- •Arjuna uväca— saànyäsaà karmaëäà kåñëa punar yogaà ca çaàsasi | yac chreya etayor ekaà tan me brühi suniçcitam ||
- •Saànyäsaù karma-yogaç ca niùçreyasa-karäv ubhau | tayos tu karma-saànyäsät karma-yogo viçiñyate ||
- •Jïeyaù sa nitya-saànyäsé yo na dveñöi na käìkñati | nirdvandvo hi mahä-bäho sukhaà bandhät pramucyate ||
- •Säàkhya-yogau påthag bäläù pravadanti na paëòitäù | ekam apy ästhitaù samyag ubhayor vindate phalam ||
- •Yat säàkhyaiù präpyate sthänaà tad yogair api gamyate | ekaà säàkhyaà ca yogaà ca yaù paçyati sa paçyati ||
- •Saànyäsas tu mahäbäho duùkham äptum ayogataù | yoga-yukto munir brahma na cireëädhigacchati ||
- •Yoga-yukto viçuddhätmä vijitätmä jitendriyaù | sarva-bhütätma-bhütätmä kurvann api na lipyate ||
- •Brahmaëy ädhäya karmäëi saìgaà tyaktvä karoti yaù | lipyate na sa päpena padma-patram ivämbhasä ||
- •Käyena manasä buddhyä kevalair indriyair api | yoginaù karma kurvanti saìgaà tyaktvätma-çuddhaye ||
- •Yuktaù karma-phalaà tyaktvä çäntim äpnoti naiñöhikém | ayuktaù käma-käreëa phale sakto nibadhyate ||
- •Sarva-karmäëi manasä saànyasyäste sukhaà vaçé | nava-dväre pure dehé naiva kurvan na kärayan ||
- •Na kartåtvaà na karmäëi lokasya såjati prabhuù | na karma-phala-saàyogaà svabhävas tu pravartate ||14||
- •Nädatte kasya cit päpaà na caiva sukåtaà vibhuù | ajïänenävåtaà jïänaà tena muhyanti jantavaù ||
- •Jïänena tu tad ajïänaà yeñäà näçitam ätmanaù | teñäm ädityavaj jïänaà prakäçayati tatparam ||
- •Gacchanty apunar-ävåttià jïäna-nirdhüta-kalmañäù ||
- •Vidyä-vinaya-saàpanne brähmaëe gavi hastini | çuni caiva çvapäke ca paëòitäù sama-darçinaù ||
- •Ihaiva tair jitaù sargo yeñäà sämye sthitaà manaù | nirdoñaà hi samaà brahma tasmäd brahmaëi te sthitäù ||
- •Bähya-sparçeñv asaktätmä vindaty ätmani yat sukham | sa brahma-yoga-yuktätmä sukham akñayam açnute ||
- •Ye hi saàsparçajä bhogä duùkha-yonaya eva te |
- •Çaknotéhaiva yaù soòhuà präk çaréra-vimokñaëät | käma-krodhodbhavaà vegaà sa yuktaù sa sukhé naraù ||
- •Yo’ntaù-sukho’ntarärämas tathäntar-jyotir eva yaù | sa yogé brahma-nirväëaà brahma-bhüto’dhigacchati ||
- •Labhante brahma-nirväëam åñayaù kñéëa-kalmañäù | chinna-dvaidhä yatätmänaù sarva-bhüta-hite ratäù ||
- •Käma-krodha-viyuktänäà yaténäà yata-cetasäm | abhito brahma-nirväëaà vartate viditätmanäm ||
- •Bhoktäraà yajïa-tapasäà sarva-loka-maheçvaram | suhådaà sarva-bhütänäà jïätvä mäà çäntim åcchati ||
- •Vikalpa-çaìkäpohena yenaivaà säìkhya-yogayoù |
- •Iti çrémat-paramahaàsa-parivräjakäcärya-çré-viçveçvara-sarasvaté-päda-çiñya-çré-madhusüdana-sarasvaté-viracitäyäà çrémad-bhagavad-gétä-güòhärtha-dépikäyäm
- •Iti särärtha-darçinyäà harñiëyäà bhakta-cetasäm |
- •Iti çrémad-bhagavad-gétopaniñad-bhäñye païcamo’dhyäyaù
- •Atha ñañöho’dhyäyaù
- •Anäçritaù karma-phalaà käryaà karma karoti yaù | sa saànyäsé ca yogé ca na niragnir na cäkriyaù ||1||
- •Yaà saànyäsam iti prähur yogaà taà viddhi päëòava | na hy asaànyasta-saàkalpo yogé bhavati kaçcana ||
- •Ärurukñor muner yogaà karma käraëam ucyate | yogärüòhasya tasyaiva çamaù käraëam ucyate ||
- •Yadä hi nendriyärtheñu na karmasv anuñajjate | sarva-saàkalpa-saànyäsé yogärüòhas tadocyate ||4||
- •Uddhared ätmanätmänaà nätmänam avasädayet | ätmaiva hy ätmano bandhur ätmaiva ripur ätmanaù ||5||
- •Bandhur ätmätmanas tasya yenätmaivätmanä jitaù | anätmanas tu çatrutve vartetätmaiva çatruvat ||6||
- •Jitätmanaù praçäntasya paramätmä samähitaù | çétoñëa-sukha-duùkheñu tathä mänäpamänayoù ||
- •Jïäna-vijïäna-tåptätmä küöastho vijitendriyaù | yukta ity ucyate yogé sama-loñöäçma-käïcanaù ||
- •Suhån-miträry-udäséna-madhyastha-dveñya-bandhuñu | sädhuñv api ca päpeñu sama-buddhir viçiñyate ||
- •Yogé yuïjéta satatam ätmänaà rahasi sthitaù | ekäké yata-cittätmä niräçér aparigrahaù ||
- •Vyäkhyätåtve’pi me nätra bhäñya-käreëa tulyatä |
- •Yuïjann evaà sadätmänaà yogé niyata-mänasaù | çäntià nirväëa-paramäà mat-saàsthäm adhigacchati ||
- •Nätyaçnatas tu yogo’sti na caikäntam anaçnataù | na cätisvapna-çélasya jägrato naiva cärjuna ||
- •Yuktähära-vihärasya yukta-ceñöasya karmasu | yukta-svapnävabodhasya yogo bhavati duùkha-hä ||
- •Yadä viniyataà cittam ätmany evävatiñöhate | niùspåhaù sarva-kämebhyo yukta ity ucyate tadä ||
- •Yathä dépo niväta-stho neìgate sopamä småtä | yogino yata- cittasya yuïjato yogam ätmanaù ||
- •Saàkalpa-prabhavän kämäàs tyaktvä sarvän açeñataù | manasaivendriya-grämaà viniyamya samantataù ||
- •Çanaiù çanair uparamed buddhyä dhåti-gåhétayä | ätma-saàsthaà manaù kåtvä na kiàcid api cintayet ||
- •Yato yato niçcarati manaç caïcalam asthiram | tatas tato niyamyaitad ätmany eva vaçaà nayet ||
- •Praçänta-manasaà hy enaà yoginaà sukham uttamam | upaiti çänta-rajasaà brahma-bhütam akalmañam ||
- •Yuïjann evaà sadätmänaà yogé vigata-kalmañaù | sukhena brahma-saàsparçam atyantaà sukham açnute ||28||
- •Sarva-bhüta-stham ätmänaà sarva-bhütäni cätmani | ékñate yoga-yuktätmä sarvatra sama-darçanaù ||29||
- •Yo mäà paçyati sarvatra sarvaà ca mayi paçyati | tasyähaà na praëaçyämi sa ca me na praëaçyati ||
- •Sarva-bhüta-sthitaà yo mäà bhajaty ekatvam ästhitaù | sarvathä vartamäno’pi sa yogé mayi vartate ||
- •Ätmaupamyena sarvatra samaà paçyati yo’rjuna | sukhaà vä yadi vä duùkhaà sa yogé paramo mataù ||
- •Arjuna uväca— yo’yaà yogas tvayä proktaù sämyena madhusüdana | etasyähaà na paçyämi caïcalatvät sthitià sthiräm ||
- •Caïcalaà hi manaù kåñëa pramäthi balavad dåòham | tasyähaà nigrahaà manye väyor iva suduñkaram ||
- •Asaàçayaà mahäbäho mano durëigrahaà calam | abhyäsena tu kaunteya vairägyeëa ca gåhyate ||
- •Asaàyatätmanä yogo duñpräpa iti me matiù |
- •Vaçyätmanä tu yatatä çakyo’väptum upäyataù ||
- •Arjuna uväca— ayatiù çraddhayopeto yogäc calita-mänasaù | apräpya yoga-saàsiddhià käà gatià kåñëa gacchati ||
- •Kaccin nobhaya-vibhrañöaç chinnäbhram iva naçyati | apratiñöho mahäbäho vimüòho brahmaëaù pathi ||
- •Etan me saàçayaà kåñëa chettum arhasy açeñataù | tvad-anyaù saàçayasyäsya chettä na hy upapadyate ||
- •Pärtha naiveha nämutra vinäças tasya vidyate | na hi kalyäëa-kåt kaçcid durgatià täta gacchati ||
- •Çucénäà çrématäà gehe yoga-bhrañöo’bhijäyate ||
- •Atha vä yoginäm eva kule bhavati dhématäm | etad dhi durlabhataraà loke janma yad édåçam ||
- •Tatra taà buddhi-saàyogaà labhate paurvadehikam yatate ca tato bhüyaù saàsiddhau kurunandana ||
- •Pürväbhyäsena tenaiva hriyate hy avaço’pi saù | jijïäsur api yogasya çabda-brahmätivartate ||
- •Prayatnäd yat tu yogé saàçuddha-kilbiñaù | aneka-janma-saàsiddhas tato yäti paräà gatim ||
- •Tapasvibhyo’dhiko yogé jïänibhyo’pi mato’dhikaù | karmibhyaç cädhiko yogé tasmäd yogé bhavärjuna ||
- •Yoginäm api sarveñäà mad-gatenäntarätmanä | çraddhävän bhajate yo mäà sa me yuktatamo mataù ||
- •Iti çrémat-paramahaàsa-parivräjakäcärya-çré-viçveçvara-sarasvaté-päda-çiñya-çré-madhusüdana-sarasvaté-viracitäyäà çrémad-bhagavad-gétä-güòhärtha-dépikäyäm adhyätma-yogo näma ñañöho’dhyäyaù
- •Iti särärtha-darçinyäà harñiëyäà bhakta-cetasäm |
- •Iti çrémad-bhagavad-gétopaniñad-bhäñye ñañöho’dhyäyaù
Vyäkhyätåtve’pi me nätra bhäñya-käreëa tulyatä |
guïjäyäù kià nu hemnaika-tulärohe’pi tulyatä ||14||
viçvanäthaù : käyo deha-madhya-bhägaù samam avakram acalaà niçcalaà dhärayan kurvan manaù saàyamya pratyähåtya mac-citto mäà caturbhujaà sundaräkäraà cintayan | mat-paro mad-bhakti-paräyaëaù ||13-14||
baladevaù : äsane tasminn upaviñöasya çaréra-dhäraëa-vidhim äha samam iti | käyo deha-madhya-bhägaù | käyaç ca çiraç ca grévä ca teñäà samähäraù präëy-aìgatvät | samam avakram | acalam akampam dhärayan kurvan | sthiro dåòha-prayatno bhütvä sva-näsikägraà samprekñya sampaçyan mano-laya-vikñepa-nivåttaye bhrü-madhya-dåñöiù sann ity arthaù | antaräntarä diçaç cänavalokayan | evambhütaù sann äsétety uttareëa sambandhaù | praçäntätmä akñubdha-manäù | vigatä bhér nirbhayaù | brahmacäri-vrate brahmacarye sthitaù | manaù saàyamya viñayebhyaù pratyähåtya | mac-cittaç caturbhujaà sundaräìgaà mäà cintayan | mat-paro mad-eka-puruñärthaù | yukto yogé ||13-14||
(6.15)
Yuïjann evaà sadätmänaà yogé niyata-mänasaù | çäntià nirväëa-paramäà mat-saàsthäm adhigacchati ||
çrédharaù : yogäbhyäsa-phalam äha yuïjann evam iti | evam ukta-prakäreëa sadätmänaà mano yuïjan samähitaà kurvan | niyataà niruddhaà mänasaà cittaà yasya saù | çäntià saàsäroparamaà präpnoti | kathambhütam ? nirväëaà paramaà präpyaà yasyäà täm | mat-saàsthäà mad-rüpeëävasthitäm ||15||
madhusüdanaù : evaà saàprajïäta-samädhinäsénasya kià syäd ity ucyate yuïjann iti | evaà raho’vasthänädi-pürvokta-niyamenätmänaà mano yuïjann abhyäsa-vairägyäbhyäà samähitaà kurvan yogé sadä yogäbhyäsa-paro’bhäysätiçayena niyataà niruddhaà mänasaà mano yena niyatä niruddhä mänasä mano-våtti-rüpä vikärä yeneti vä niyata-mänasaù san, çäntià sarva-våtty-uparati-rüpäà praçäntavähitäà nirväëa-paramäà tattva-säkñätkärotpatti-dväreëa sakäryävidyän-nivåtti-rüpa-mukti-paryavasäyinéà mat-saàsthäà mat-svarüpa-paramänanda-rüpäà niñöhäm adhigacchati, na tu säàsärikäëy aiçvaryäëi anätma-viñaya-samädhi-phaläny adhigacchati, teñäm apavargopayogi-samädhy-upasargatvät |
tathä ca tat-tat-samädhi-phaläny uktväha bhagavän pataïjaliù—te samädhäv upasargä vyutthäne siddhayaù [yo.sü. 3.37] iti, sthäny-upanimantraëe saìga-smayäkaraëaà punaù aniñöa-prasaìgät [yo.sü. 3.51] iti ca | sthänino deväù | tathä coddälako devair ämantrito’pi tatra saìgam ädaraà smayaà garvaà cäkåtvä devän avajïäya punar aniñöa-prasaìga-niväraëäya nirvikalpakam eva samädhim akarod iti vasiñöhenopäkhyäyate |
mumukñubhir heyaç ca samädhiù sütritaù pataïjalinä—vitarka-vicäränandäsmitä-rüpänugamät saàprajïätaù [yo.sü. 1.17] | samyak saàçaya-viparyayänadhyavasäya-rahitatvena prajïäyate prakarñeëa viçeña-rüpeëa jïäyate bhävyasya rüpaà yena sa samprajïätaù samädhir bhävanä-viçeñaù | bhävanä hi bhävyasya viñayäntara-parihäreëa cetasi punaù punar niveçanam | bhävyaà ca trividhaà grähya-grahaëa-grahétå-bhedät | grähyam api dvividhaà sthüla-sükñma-bhedät | tad uktaà—kñéëa-våtter abhijätasyeva maëer grahétå-grahaëa-grähyeñu tat-stha-tad-aïjanatä-samäpattiù [yo.sü. 1.41] | kñéëä räjasa-tämasa-våttayo yasya tasya cittasya grahétå-grahaëa-grähyeñv ätmendriya-viñayeñu tat-sthatä tatraivaikägratä | tad-aïjanatä tan-mayatä nyag-bhüte citte bhävyamänasya evotkarñaà iti yävat | tathä-vidhä-samäpattis tad-rüpaù pariëämo bhavati | yathäbhijätasya nirmalasya sphaöika-maëes tat-tad-upäçraya-vaçät tat-tad-rüpäpattir evaà nirmalasya cittasya tat-tad-bhävanéya-vastüparägät tat-tad-rüpäpattiù samäpattiù samädhir iti ca paryäyaù | yadyapi garhétå-grahaëa-grähyeñv ity uktaà tathäpi bhümikä-krama-vaçäd grähya-grahaëa-grahétåñv iti boddhavyam | yataù prathamaà grähya-niñöha eva samädhir bhavati tato grahaëa-niñöhas tato grahétå-niñöha iti | grahéträdi-kramo’py agre vyäkhyäsyate |
tatra yadä sthülaà mahä-bhütendriyätmaka-ñoòaça-vikära-rüpaà viñayam ädäya pürväparänusandhänena çabdärthollekhena ca bhävanä kriyate tadä sa-vitarkaù samädhiù | asminn evälambate pürväparänusandhäna-çabdärthollekha-çünyatvena yadä bhävanä pravartate tadä nirvitarkaù | etäv ubhäv apy atra vitarka-çabdenoktau | tan-mäträntaù-karaëa-lakñaëaà sükñmaà viñayam älambya tasya | deça-käla-dharmävacchedena yadä bhävanä pravartate tadä sa-vicäraù | asminn evälambane deça-käla-dharmävacchedaà vinä dharmi-mäträvabhäsitvena yadä bhävanä pravartate tadä nirvicäraù | etäv uabhäv apy atra vicära-çabdenoktau | tathä ca bhäñyaà vitarkaç cittasya sthüla älambana äbhogaù sükñme vicära iti | iyaà grähya-samäpattir iti vyapadiçyate | yadä rajas-tamo-leçänubiddham antaù-karaëa-sattvaà bhävyate tadä guëa-bhäväc cic-chakteù sukha-prakäçamayasya sattvasya bhävayamänasyodrekätmänanadaù samädhir bhavati | asminn eva samädhau ye baddha-dhåtayas tattväntaraà pradhäna-puruña-rüpaà na paçyanti te vigata-dehähaìkäratväd videha-çabdenocyate | iyaà grahaëa-sampattiù | tataù paraà rajas-tamo-leçänabhibhütaà çuddhaà sattvam älambanékåtya yä bhävanä pravartate tasyäà grähyasya sattvasya nyag-bhäväc citi-çakter udrekät sattä-mäträvaçeñatvena samädhiù säsmita ity ucyate | na cähaìkäräsmitayor abhedaù çaìkanéyaù | yato yaträntaùkaraëam ahim ity ullekhena viñayän vedayate so’haìkäraù | yatra tv antarmukhatayä pratiloma-pariëämena prakåti-léne cetasi sattä-mätram avabhäti so’smitä | asminn eva samädhau ye kåta-paritoñäs te paraà puruñam apaçyantaç cetasaù prakåtau lénatvät prakåti-layä ity ucyante | seyaà grahétå-samäpattir asmitä-mätra-rüpa-grahétå-niñöhatvät | ye tu paraà puruñaà vivicya bhävanäyäà pravartante teñäm api kevala-puruña-viñayä viveka-khyätir grahétå-samäpattir api na säsmitaù samädhir vivekenäsmitäyäs tyägät |
tatra grahétå-bhäna-pürvakam eva grahaëa-bhänaà tat-pürvakaà ca sükñma-grähya-bhänaà tat-pürvakaà ca sthüla-grähya-bhänam iti sthüla-viñayo dvi-vidho’pi vitarkaç catuñöayänugataù | dvitéyo vitarka-vikalas tritayänugataù | tåtéyo vitarka-vicäräbhyäà vikalo dvitayänugataù | caturtho vitarka-vicäränandair vikalo’smitä-mätra iti caturavastho’yaà samprajïäta iti | evaà sa-vitarkaù sa-vicäraù sänandaù säsmitaç ca samädhir antardhänädi-siddhi-hetutayä mukti-hetu-samädhi-virodhitväd dheya eva mumukñubhiù | grahétå-grahaëayor api citta-våtti-viñayatä-daçäyäà grähya-koöau nikñepäd dheyopädeya-vibhäga-kathanäya grähya-samäpattir eva vivåtä sütra-käreëa | catur-vidhä hi grähya-samäpattiù sthüla-grähya-gocarä dvividhä sa-vitarkä nirvitarkä ca | sükñma-grähya-gocaräpi dvivdihä sa-vicärä nirvikärä ca | tatra çabdärtha-jïäna-vikalpaiù saàkérëä savitarkä samäpattiù [yo.sü. 1.42] çabdärtha-jïäna-vikalpa-sambhinnä sthülärthävabhäsa-rüpä savitarkä samäpattiù sthüla-gocarä savikalpaka-våttir ity arthaù |
småti-pariçuddhau svarüpa-çünyevärtha-mätra-nirbhäsä nirvitarkä [yo.sü. 1.43] tasminn eva sthüla älambane çabdärtha-småti-pravilaye pratyudita-spañöa-grähyäkära-pratibhäsitayä nyag-bhüta-jïänäàçatvena svarüpa-çünyeva nirvitarkä samäpattiù sthüla-gocarä nirvikalpaka-våttir ity arthaù | etayaiva savicärä nirvicärä ca sükñma-viñayä vyäkhyätä [yo.sü. 1.44] sükñmas tan-mäträdir viñayo yasyäù sä sükñma-viñayä samäpattir dvividhä sa-vicärä nirvicärä ca savikalpaka-nirvikalpaka-bhedena | etayaiva savitarkayä nirvitarkayä ca sthüla-viñayayä samäpattyä vyäkhyätä | çabdärtha-jïäna-vikalpa-sahitatvena deça-käla-dharmädy-avacchinnaù sükñmo’rthaù pratibhäti yasyäà sä sa-vicärä | sa-vicära-nirvicärayoù sükñma-viñayatva-viçeñaëät savitarka-nirvitarkayoù sthüla-viñayatvam arthäd vyäkhyätam | sükñma-viñayatvaà cäliìga-paryavasänam [yo.sü. 1.45] sa-vicäräyä nirvicäräyäç ca samäpatter yat sükñma-viñayatvam uktaà tad-aliìga-paryantaà drañöavyam | tena sänanda-säsmitayor grahitå-grahaëa-samäpattyor api grähya-samäpattäv eväntar-bhäva ity arthaù | tathä hi— pärthivasyäëor gandha-tanmätraà sükñmo viñayaù | äpasyäpi rasa-tanmätraà, taijasasya rüpa-tanmätram, väyavéyasya sparça-tanmätraà, nabhasaù çabda-tanmätraà, teñäm ahaìkäras tasya liìga-mätraà mahat-tattvaà tasyäpy aliìgaà pradhänaà sükñmo viñayaù | saptänäm api prakåténäà pradhäna eva sükñmatä-viçräntes tat-paryantam eva sükñma-viñayatvam uktam | yadyapi pradhänäd api puruñaù sükñmo’sti tathäpy anvayi-käraëatväbhävät tasya sarvänvayi-käraëe pradhäna eva niratiçayaà saukñmyaà vyäkhyätam | puruñas tu nimitta-käraëaà sad api nänanvayi-käraëatvena sükñmatäm arhati | anvayi-käraëatva-vivakñäyäà tu puruño’pi sükñmo bhavaty eveti drañöavyam | tä eva sa-béjaù samädhiù [yo.sü. 1.46] täç catasraù samäpattayo grähyeëa béjena saha vartanta iti sa-béjaù samädhir vitarka-vicäränandäsmitänugamät samprajïäta iti präg uktaù | sthüle’rthe sa-vitarko nirvitarkaù | sükñme’rthe sa-vicäro nirvicära iti |
taträntimasya phalam ucyate—nirvicära-vaiçäradye’dhyätma-prasädaù [yo.sü. 1.47] sthüla-viñayatve tulye’pi sa-vitarkaà çabdärtha-jïäna-vikalpa-saìkérëam apekñya tad-rahitasya nirvikalpaka-rüpasya nirvitarkasya prädhänyam | tataù sükñma-viñayasya sa-vikalpaka-pratibhäsa-rüpasya sa-vicärasya | tato’pi sükñma-viñayasya nirvikalpaka-pratibhäsa-rüpasya nirvicärasya prädhänyam | tatra pürveñäà trayäëäà nirvicärärthatvän nirvicära-phalenaiva phalavattvam | nirvicärasya tu prakåñöäbhyäsa-baläd vaiçäradye rajas-tamo-nabhibhüta-sattvodreke saty adhyätma-prasädaù kleça-väsanä-rahitasya cittasya bhütärtha-viñayaù kramänanurodhé sphuöaù prajïälokaù prädurbhavati | tathä ca bhäñyam—
prajïä-prasädam äruhya açocyaù çocato janän |
bhümiñöhän iva çailasthaù sarvän präjïo’nupaçyati || iti |
åtaàbharä tatra prajïä [yo.sü. 1.48] tatra tasmin prajïä-prasäde sati samähita-cittasya yogino yä prajïä jäyate sä åtam-bharä | åtaà satyam eva bibharti na tatra viparyäsa-gandho’py astéti yogikyeveyaà samäkhyä | sä cottamo yogaù | tathä ca bhäñyam—
ägamenänumänena dhyänäbhyäsa-rasena ca |
tridhä prakalpayan prajïäà labhate yogam uttamam || iti |
sä tu çrutänumäna-prajïäbhyäm anya-viñayä viçeñärthatvät [yo.sü. 1.49] | çrutam ägama-vijïänänaà tat-sämänya-viñayam eva | na hi viçeñeëa saha kasyacic chabdasya saìgatir grahétuà çakyate | tathänumänaà sämänya-viñayam eva | na hi viçeñeëa saha kasyacid vyäptir grahétuà çakyate | tasmäc chrutänumäna-viñayo na viçeñaù kaçcid asti | na cäsya sükñma-vyavahita-viprakåñöasya vastuno loka-pratyakñeëa grahaëam asti | kià tu samädhi-prajïä-nirgrähya eva sa viçeño bhavati bhüta-sükñma-gato vä puruña-gato vä | tasmän nirvicära-vaiçäradya-samudbhaväyäà çrutänumäna-vilakñaëäyäà sükñma-vyavahita-prakåñöa-sarva-viçeña-viñayäyämåtaàbharäyäm eva prajïäyäà yoginä mahän prayatna ästheya ity arthaù |
nanu kñipta-müòha-vikñiptäkhya-vyutthäna-saàskäräëäm ekägratäyäm api sa-vitarka-nirvitarka-sa-vicära-janänäà saàskäräëäà sad-bhävät taiç cälyamänasya cittasya kathaà nirvicära-vaiçäradya-pürvakädhyätma-prasäda-labhya-rtambharä prajïä pratiñöhitä syäd ata äha—taj-jaù saàskäro’nya-saàskära-pratibandhé [yo.sü. 1.50] tayä åtambharayä prajïayä janito yaù saàskäraù sa tattva-viñayayä prajïayä janitatvena balavattväd anyän vyutthänajän samädhijäàç ca saàskärän atattva-viñaya-prajïä-janitatvena durbalän pratibadhnäti sva-käryäkñamän karoti näçyatéti vä | teñäà saàskäräëäm abhibhavät tat-prabhaväù pratyayä na bhavanti | tataù samädhir upatiñöhate | tataù samädhijä prajïä | tataù prajïä-kåtäù saàskärä iti navo navaù saàskäräçayo vardhate | tataç ca prajïä | taataç ca saàskärä iti |
nanu bhavatu vyutthäna-saàskäräëäm atattva-viñaya-prajïä-janitänäà tattva-mätra-viñaya-samprajïäta-samädhi-prajïä-prabhavaiù saàskäraiù pratibandhas teñäà tu saàskäräëäà pratibandhakäbhäväd ekägra-bhümäv eva sa-béjaù samädhiù syän na tu nirbéjo nirodha-bhümäv iti taträha—tasyäpi nirodhe sarva-nirodhän nirbéjaù samädhiù [yo.sü. 1.51] tasya samprajïätasya samädher ekägra-bhümijasya | api-çabdät kñipta-müòha-vikñiptänäm api nirodhe yogi-prayatna-viçeñeëa vilaye sati sarva-nirodhät samädheù samädhijasya saàskärasyäpi nirodhän nirbéjo nirälambano’saàprajïäta-samädhir bhavati | sa ca sopäyaù präk sütritaù—viräma-pratyayäbhyäsa-pürvaù saàskära-çeño’nyaù [yo.sü. 1.18] iti | viramyate’neneti virämo vitarka-vicäränandäsmitädi-rüpa-cintä-tyägaù | tasya pratyayaù käraëaà paraà vairägyam iti yävat | virämaç cäsau pratyayaç citta-våtti-viçeña iti vä | tasyäbhyäsaù paunaùpunyena cetasi niveçanaà tad eva pürvaà käraëaà yasya sa tathä saàskära-mätra-çeñaù sarvathä nivåttiko’nyaù pürvoktät sa-béjäd vilakñaëo nirbéjo’saàprajïäta-samädhir ity arthaù | asamprajïätasya hi samädher dväv upäyäv uktäv abhyäso vairägyaà ca | tatra sälambanatväd abhyäsasya na nirälambana-samädhi-hetutvaà ghaöata iti nirälambanaà paraà vairägyam eva hetutvenocyate |
abhyäsas tu samprajïäta-samädhi-dvärä praëäòyopayujyate | tad uktaà—trayam antaraìgaà pürvebhyaù [yo.sü. 3.7] | dhäraëä-dhyäna-samädhi-rüpaà sädhana-trayaà yama-niyamäsana-präëäyäma-pratyähära-rüpa-sädhana-païcakäpekñayä sa-béjasya samädher antaraìgaà sädhanam | sädhana-koöau ca samädhi-çabdenäbhyäsa evocyate | mukhyasya samädheù sädhyatvät | tad api bahiraìgaà nirbéjasya [yo.sü. 3.8] | nirbéjasya tu samädhes tad api trayaà bahiraìgaà paramparayopakäri tasya tu paraà vairägyam eväntaraìgam ity arthaù |
ayam api dvividho bhava-pratyaya upäya-pratyayaç ca | bhava-pratyayo videha-prakåti-layänäm [yo.sü. 1.19] | videhänäà sänandänäà prakåti-layänäà ca säsmitänäà daivänäà präg-vyäkhyätänäà janma-viçeñäd auñadhi-viçeñän mantra-viçeñät tapo-viçeñäd vä yaù samädhiù sa bhava-pratyayaù | bhavaù saàsära ätmänätma-vivekäbhäva-rüpaù pratyayaù käraëaà yasya sa tathä | janma-mätra-hetuko vä pakñiëäm äkäça-gamanavat | punaù saàsära-hetutvän mumukñubhir heya ity arthaù | çraddhä-vérya-småti-samädhi-prajïä-pürvaka itareñäm [yo.sü. 1.20] | janmauñadhi-mantra-tapaù-siddha-vyatiriktänäm ätmänätma-viveka-darçinäà tu yaù samädhiù sa çraddhä-pürvakaù | çraddhädayaù pürva upäyä yasya sa tathä | upäya-pratyaya ity arthaù |
teñu çraddhä yoga-viñaye cetasaù prasädaù | sä hi jananéva yoginaà päti | tataù çraddadhänasya vivekärthino véryam utsäha upajäyate | samupajäta-véryasya päçcätyäsu bhümiñu småtir utpadyate | tat-smaraëäc ca cittam anäkulaà sat samädhéyate | samädhir atraikägratä | samähita-cittasya prajïä bhävya-gocarä vivekena jäyate | tad-abhyäsät paräc ca vairägyäd bhavaty asamprajïätaù samädhir mumukñüëäm ity arthaù | pratikñaëa-pariëämino hi bhävä åte citi-çakteù iti nyäyena tasyäm api sarva-våtti-nirodhävasthäyäà citta-pariëäma-pravähas taj-janya-saàskära-pravähaç ca bhavaty evety abhipretya saàskära-viçeña ity uktam |
tasya ca saàskärasya prayojanam uktam—tataù praçänta-vähitä saàskärät [yo.sü. 3.10] iti | praçänta-vähitä nämävåttikasya cittasya nirindhanägnivat pratiloma-pariëämenopaçamaù | yathä samid-äjyädy-ähuti-prakñepe vahnir uttarottara-våddhyä prajvalati, samid-ädi-kñaye tu prathama-kñaëe kiàcic chämyati | uttarottara-kñaëeñu tv adhikam adhikaà çämyatéti krameëa çäntir vardhate | tathä niruddha-cittasyottarottarädhikaù praçamaù pravahati | tatra pürva-praçama-janitaù saàskära evottarottara-praçamasya käraëam | tadä ca nirindhanägnivac cittaà krameëopaçämyad-vyutthäna-samädhi-nirodha-saàskäraiù saha svasyäà prakåtau léyate | tadä ca samädhi-paripäka-prabhavena vedänta-väkyajena samyag-darçanenävidyäyäà nivåttäyäà tad-dhetuka-dåg-dåçya-saàyogäbhäväd våttau païca-vidhäyäm api nivåttäyäà svarüpa-pratiñöhaù puruñaù çuddhaù kevalo mukta ity ucyate |
tad uktaà—tadä drañöuù svarüpe’vasthänam [yo.sü. 1.3] iti | tadä sarva-våtti-nirodhe | våtti-daçäyäà tu nityäpariëämi-caitanya-rüpatvena tasya sarvadäm çuddhatve’py anädinä dåçya-saàyogenävidyakenäntaùkaraëa-tädätmyädhyäsäd antaùkaraëa-våtti-särüpyaà präpnuvan nabhoktäpi bhokteva duùkhänäà bhavati |
tad uktaà—våtti-särüpyam itaratra [yo.sü. 4] | itaratra våtti-prädurbhäve | etad eva vivåttaà drañöå-dåçyoparaktaà cittaà sarvärtham [yo.sü. 4.23] cittam eva drañöå-dåçyoparaktaà viñayi-viñaya-nirbhäsaà cetanäcetana-svarüpäpannaà viñayätmakam apy aviñayätmakam iväcetanam api cetanam iva sphaöika-maëi-kalpaà sarvärtham ity ucyate | tad anena citta-särüpyeëa bhräntäù kecit tad eva cetanam ity ähuù | tad asaàkhyeya-väsanä-citram api parärthaà saàhatya-käritvät [yo.sü. 4.24] | yasya bhogäpavargärthaà tat sa eva paraç cetano’saàhataù puruño na tu ghaöädivat saàhatya-käri cittaà cetanam ity arthaù | evaà ca viçeña-darçina ätma-bhäva-bhävanä-vinivåttiù [yo.sü. 4.25] | evaà yo’ntaù-karaëa-puruñayor viçeña-darçé tasya yäntaù-karaëe präg-aviveka-vaçäd ätma-bhäva-bhävanäsét sä nivartate | bheda-darçane saty abheda-bhramänupapatteù |
sattva-puruñayor viçeña-darçanaà ca bhagavad-arpita-niñkäma-karma-sädhyam | tal-liìgaà ca yoga-bhäñye darçitam | yathä prävåñi tåëäìkurasyodbhedena tad-béja-sattänuméyate thatä mokña-märga-çravaëena siddhänta-ruci-vaçäd yasya lomaharñäçru-pätau dåçyete taträpy asti viçeña-darçana-béjam apavarga-märgéyaà karmäbhinirvartitam ity anuméyate | yasya tu tädåçaà karma-béjaà nästi tasya mokña-märga-çravaëe pürva-pakña-yuktiñu rucir bhavaty aruciç ca siddhänta-yuktiñu | tasya ko’ham äsaà katham aham äsam ity ädir ätma-bhäva-bhävanä sväbhäviké pravartate | sä tu viçeña-darçino nivartata iti |
evaà sati kià syäd iti tad äha—tadä viveka-nimnaà kaivalya-präg-bhäraà cittam [yo.sü. 4.26] | nimnaà jala-pravahaëa-yogyo néca-deçaù | präg-bhäras tad-ayogya ucca-pradeçaù | cittaà ca sarvadä pravartamäna-våtti-praväheëa pravahaj-jala-tulyaà tat präg-ätmänätmäviveka-rüpa-vimärga-vähi-viñaya-bhoga-paryantam asyäsét | adhunä tv ätmänätma-viveka-märga-vähi-kaivalya-paryantaà sampadyata iti | asmiàç ca viveka-vähini citte ye’ntaräyäs te sa-hetukä nivartanéyä ity äha süträbhyäm—tac-chidreñu pratyayäntaräëi saàskärebhyaù | hänam eñäà kleçavad uktam [yo.sü. 4.27-8] | tasmin viveka-vähini citte chidreñv antaräleñu pratyayäntaräëi vyutthäna-rüpäëy ahaà mamety evaàrüpäëi vyutthänänubhavajebhyaù saàskärebhyaù kñéyamäëbhyo’pi prädurbhavanti | eñäà ca saàskäräëäà kleçänäm iva hänam uktam | yathä kleçä avidyädayo jïänägninä dagdha-béja-bhävä ca punaç citta-bhümau prarohaà präpnuvanti tathä jïänägninä dagdha-béja-bhäväù saàskäräù pratyayäntaräëi na praroòhum arhanti | jïänägni-saàskäräs tu yävac cittam anuçerata iti |
evaà ca pratyayäntaränudayena viveka-vähini citte sthirébhüte sati prasaàkhyäne’py akusédasya sarvathäviveka-khyäter dharma-meghaù samädhiù [yo.sü. 4.29] prasaìkhyänaà sattva-puruñänyatä-khyätiù çuddhätma-jïänam iti yävat | tatra buddheù sättvike pariëäme kåta-saàyamasya sarveñäà guëa-pariëämänäà svämivad äkramaëaà sarvädhiñöhätåtvaà teñäm eva ca çäntoditävyapadeçya-dharmitvena sthitänäà yathävad viveka-jïänaà sarva-jïätåtvaà ca viçokä näma siddhiù phalaà tad-vairägyäc ca kaivalyam uktaà—sattva-puruñänyatä-khyäti-mätrasya sarva-bhävädhiñöhätåtvaà sarva-jïätåtvaà ca [yo.sü. 3.49] sattva-puruñayoù çuddhi-sämye kaivalyam [yo.sü. 3.55] iti süträbhyäm | tad etad ucyate tasmin prasaìkhyäne saty apy akusédasya phalam alipsoù pratyayäntaräëäm anudaye sarva-prakärair viveka-khyäteù paripoñäd dharma-meghaù samädhir bhavati |
ijyäcära-damähiàsä-däna-svädhyäya-karmaëäm |
ayaà tu paramo dharmo yad yogenätma-darçanam || iti småteù ||
dharmaà pratyag-brahmaikya-säkñätkäraà mehati siïcatéti dharma-meghas tattva-säkñätkära-hetur ity arthaù | tataù kleça-karma-nivåttiù | tato dharma-meghät samädher dharmäd vä kleçänäà païca-vidhänäm avidyäsmitä-räga-dveñäbhiniveçänäà karmaëäà ca kåñëa-çuklakåñëa-çukla-bhedena trividhänäm avidyä-mülänäm avidyä-kñaye béja-kñayäd ätyantiké nivåttiù kaivalyaà bhavati | käraëa-nivåttyä kärya-nivåtter ätyantikyä ucitatväd ity arthaù |
evaà sthite yuïjann eva sadätmänam ity anena samprajïätaù samädhir ekägra-bhümäv uktaù | niyata-mänasa ity anena tat-phala-bhüto’samprajïäta-samädhir nirodha-bhümäv uktaù | çäntim iti nirodha-samädhija-saàskära-phala-bhütä praçänta-vähitä | nirväëa-paramam iti dharma-meghasya samädhes tattva-jïäna-dvärä kaivalya-hetutvaà, mat-saàsthäm ity anenaupaniñadäbhimataà kaivalyaà darçitam | yasmäd evaà mahä-phalo yogas tasmät taà mahatä prayatnena sampädayed ity abhipräyaù ||15||
viçvanäthaù : ätmänaà mano yuïjan dhyäna-yoga-yuktaà kurvan | yato niyata-mänaso viñayoparata-cittaù | nirväëo mokña eva paramaù präpyo yasyäà mayy eva nirviçeña-brahmaëi samyak sthä sthitir yasyäà täà çäntià saàsäroparatià präpnoti ||15||
baladevaù : evam äsénasya kià syät tad äha yuïjann iti | yogé sadä pratidinam ätmänaà yuïjann arpayan | niyata-mänasaù mat-sparça-pariçuddhatayä niyataà niçcalaà mänasaà cittaà yasya sa, mat-saàsthäà mad-adhénäà nirväëa-paramäà çäntim adhigacchati labhate | tam eva viditvätimåtyum eti [çve.u. 3.8] ity ädi çravaëät | nirväëa-paramäà mokñävadhikäm iti siddhayo’pi yoga-phalänéty uktam ||15||
(6.16)