
- •Венéдовы јазык. Николай Александръ Кузнецовъ. Николáј Александер Кузнјецóв.
- •Алфавитъ.
- •Грамматика. Имя существительное.
- •Имя прилагательное.
- •Склоненіе мягкоосновныхъ прилагательныхъ.
- •Склоненіе твёрдоосновныхъ прилагательныхъ.
- •Степени сравненія прилагательныхъ.
- •Глаголъ.
- •Настоящее время.
- •Прошедшія времена. Аористъ.
- •Имперфектъ.
- •Перфектъ.
- •Давнопрошедшее время.
- •Будущее время.
- •Имя числительное. Једень.
- •Три и четри.
- •Од пет до деветдсети.
- •Мѣстоименіе. Личныя мѣстоименія.
- •Двойственное число личныхъ мѣстоименій.
- •Вопросительныя мѣстоименія.
- •Притяжательныя мѣстоименія. Первое лицо.
- •Третье лицо.
- •Тексты.
- •Словарь.
Третье лицо.
Притяжательныя мѣстоименія третьяго лица не склоняются и имѣютъ формы: го для он и оно, еја для она и јих для они и онѣ. Возвратныя формы склоняются по образцу мѣстоименій твој, твоје, твоја, твоји. Въ двойственномъ числѣ используются мѣстоименія наш, ваш, јих и ихъ производныя.
Мѣстоименія ов, вше, вшечко.
|
Ов |
Вше, вшечко |
||||||
м.р. |
ср.р. |
ж.р. |
мн.ч. |
м.р. |
ср.р. |
ж.р. |
мн.ч. |
|
им. |
ов |
ове |
ова |
ови |
вше |
вшечко |
вшечка |
вшечци |
род. |
оваго |
оваго |
овеј |
ових |
вшего |
вшего |
вшечкој |
вшех |
дат. |
овему |
овему |
овеј |
овим |
вшему |
вшему |
вшечкој |
вшем |
вин. |
ов оваго |
ове оваго |
ову овеј |
овах ових |
вшечко |
вшечко |
вшечку |
вшех |
нар. |
овим |
овим |
овеј |
овими |
вшем |
вшем |
вшечкој |
вшечцими |
мѣст. |
ових |
ових |
ових |
ових |
вшех |
вшех |
вшех |
вшех |
Тексты.
Kratka historija Moraviji.
U 822. godu moravski poslanici są posetily imperatorski dvor pri Frankfurtě na Majně. U 833. godu knezj Mojmir Peršy prijedniše do svojej državě Nitranske knezjivstvo, a u 846. — go vlada je byla vže nad všečkoj Čehijej. U 855. godu Moravija otraziše natisk Ljudviga Německego. U 862. moravski knezj Rostislav odprave poslanikov u Bizantiju dlja propovědi hristijanstva na slověnskem jazycě. Na grjadeče lěto u Velku Moraviju pribyvstě Konstantin (kak monah — Cyrill) i Metodij i na tri goda se selistě pri stolnom Velegradě, poslě čogo se odpravestě u Rim, posetivčy Blatnograd i Veneciju. U 867. u Rimě jih je ždela prinja u Rimskego papy, kde Cyrill uspěšne zasčytiše pravo všeh narodov vpražnjati hristijansku věru na svojem, rodnom jazycě.
Metodij se byše episkopom, a Konstantin težke zbolěše, se ostričyše u monasi, prinjav ime Cyrill, i běše umrtvil 14. Ljutnja. U 870. Metodij se vertaše u Moraviju, no je se ne zdržal tam, tak kak vlada tam běše se změnila. U 874. vlada velkomoravskih knezjej se rozprostąrane na Ągriju i poglotaše byvše tam Blatenske knezjivstvo. Poslě smrti Svetopolka Peršago Velka Moravija je byla rozdělinna medžu go synami — Mojmirom Drugim (verhovnym knezjem) i Svetopolkem Drugim, polučyvšym u pravo Nitranske knezjivstvo. U samom koncě devetago věka od Velkoj Moraviji odhodehu Čehija (Bohemija) i zemji Sorbov-lužyčan. U 906. u panonski stepy są se vtoržely tesnemy pečeněgami ągerski plemena i są načaly trzati oslaběvšu poslě smrti Svetopolka Moravsku državu. U 907. godu u bitvě pri Presburzě slověne je byly rozbinny razom z knezjem Mojmirom.
Kratka historija Rusiji od 859. do 980. godov na venedovym jazycě.
Bě 859. god od Rodžestva Hristosova. Varjazi jdeša z povnoči do slověnskego grada Novgrada, co běše stolom plemeni Slověn iljmenjskih. Iljmenjčane hrabre se biša z Varjagami ale Varjazi pobědiša i zdělaša Novgrad svojim trebnikom. Krz dva goda Iljmenjčane pobiša Varjagov ale ne zmogša dlgo se praviti. Oni rěšahu sozvati se knezja od zemji Rarogov — zahodnoslověnskego plemeni. Jih rěšenja bě prostym: rarožski knezj běše zetjem umrtevago novgradskego knezja Gostomysla.
Prijdeša tri knezja: Rjurik i go bratima Sineus i Truver. Rjurik sede v Ladozi, Sineus v Bělym Ozerě a Truver v Izborscě. Krz dva goda novgradec Vadim Hrabry z družinoj vozstaše proty knezjej. Sineus i Truver běhova umrtvinny ale Rjurik zmogše poběditi Vadima i nača praviti jedenj v Novgradě.
Go poslaničima Askoljd i Dir se odpravistě na povdenj, do Kijeva, kde žihu Poljane, co běša trabnikamy Hazar. Knezjima odbiša Poljan od Hazar.
V 879. godu Rjurik umrtvěše i knezjem byše rodič Rjurika Oleg, bo syn Rjurika bě mladym. V 882. godu Oleg z go družinoj se odpraviše do povdnja. On vzěše grad Krivičej Smolensk i dojdeše do Kijeva. Tam on umrtviše knezjima i byše praviti všečkimy shodnoslověnskimy plemenamy z Kijeva. Oleg mnogo vojěše z Hazaramy, Ągramy i Bizantijej.
Oleg umrtvěl v 905 godu. Knezjem byše syn Rjurika Igorj, ktory tež vojěše z sosědamy. Oni go i umrtviša v 945. godu.
Poslě praviše velka knezjinja Oljga. Ona běše peršym hristijanskim knezjem Rusiji.
V 969. godu knezjem byše syn Igorja Svetoslav. On bě jednjim z velčějših knezjev Rusiji. On zavojěša Hazariju i Blgariju; zdělaše Bizantiju trebnikom Rusiji i běše umrtvinny Pečeněgamy v 979. godu.