- •I nstitvtiones ivstiniani
- •Введение
- •Ivstiniani institvtiones
- •Institvtiones imperatorisivstiniani
- •In nomine domininostrijhesv christi
- •Imperator caesar flavivs ivstinianvs
- •Inclvtvs victor ac trivmphator semper avgvstvs
- •Inclitae civitatis liberprimvs
- •I. Deivstitia etivre
- •Книга первая
- •II. Deivre natvraliet gentivm et civili
- •Б 1бл1ятэка белдзярж- ун1верс1тэта
- •III. Deivre personarvm
- •IV.Deingenvis
- •V. De libertinis
- •VIII. De his qvisvivel alieniivris svnt
- •IX. De patria potestate
- •X. De nvptiis
- •XI. De adoptionibvs
- •XII. Qvibvs modisivs potestatis solvitvr
- •XIII. De tvtelis
- •XIV. Qvi dari tvtores testamento possvnt
- •Титул XIV. О лицах, которые могут быть назначаемы опекунами по духовному завещанию
- •XVI. De capitis minvtione
- •X VII. De legitima patronorvm tvtela
- •XVIII. De legitima parentivm tvtela
- •XIX. De fidvciaria tvtela
- •X XII. Qvibvs modis tvtela finitvr
- •X xiil de cvratoribvs
- •XXIV. De satisdatione tvtorvm et cvratorvm
- •Т итул ххш. О попечителях
- •XXV. De excvsationibvs
- •Liber secvndvs
- •I. De rervm divisione
- •Книга вторая
- •II. De rebvs incorporalibvs
- •III. De servitvtibvs
- •IV. De vsv frvctv
- •V. De vsv et habitatione
- •VI. De vsvcapionibvs et longitemporis possessionibvs
- •VII. De donationibvs
- •Титул уп. О дарении
- •VIII. Qvibvs alienare licet vel non
- •116 Институции юстиниана
- •118 Институции юстиниана
- •126 Институции юстиниана
- •Xl de ь/Пф/Яр testamento
- •X II. Qvibvs non est permissvm test amenta facere
- •Завещание
- •XIII. De exheredatione liberorvm
- •XIV. De heredibvsinstitvendis
- •XV. De vvlgarisvbstitvtione
- •XVI. De pvpillarisvbstitvtione
- •XVII. Qvibvs modis testamenta infirmantvr
- •Завещаний
- •XVIII. De inofficioso testamento
- •156 Институции юстиниана
- •XX. De legatis
- •Титул XX. О легатах
- •XXI. De ademptione legatorvm et translatione
- •XXII. De lege falcidia
- •XXIII. De fideicommissariis hereditatibvs
- •X XIV. De singvlis rebvs per fideicommissvm
- •XXV. De codicillis
- •Титул XXV. О кодициллах
- •Liber tertivs
- •Книга третья
- •III. De senatvs consvlto tertvlliano
- •VI. De gradibvs cognationis
- •XXVI. De mandato
- •IX. De bonorvm possessionibvs
- •X. De adqvisitione per adrogationem
- •XI. De eo cvilibertatis cavsa bona addicvntvr
- •X II. De svccessionibvs svblatis, qvae fiebant per bonorvm venditionem et ex senatvs consvlto clavdiano
- •XIII. De obligationibvs
- •XIV. Qvibvs modis re contrahitvr obligatio
- •Т итул XII. Об уничтожении преемства, совершавшегося посредством продажи имущества и сенатусконсульта клавдия
- •XV. De verborvm obligatione
- •XVI. De dvobvs reis stipvlandi et promittendi
- •XVII. De stipvlatione servorvm
- •XVIII. De divisione stipvlationvm
- •X IX. Deinvtilibvs stipvlationibvs
- •XX. De fideivssorib vs
- •Титул XX. О фидеиюссорах
- •XXI. De litterarvm obligatione
- •Вот почему такое обязательство возможно и между отсут ствующими контрагентами: они могут списаться или сговориться через посланного.
- •В этих обязательствах каждая сторона обязуется перед другой по справедливости, между тем, как в вербальных обязательствах одно лицо стипулирует, другое обещает.
- •XXIV. De locatione et condvctione
- •Покупка может быть совершена под условием и без условия. Под условием в такой форме: "если раб Стих тебе понравится в те чение известного срока, то он тобой куплен за столько-то".
- •XXV. De societate
- •XXVI.Demandato
- •XXVIII. Per qvas personas nobis obligatio adqviritvr
- •XXIX. Qvibvs modis obligatio tollitvr
- •4. Нос amplius eae obligationes, quae consensu contrahuntur, contraria uoluntate dissoluuntur. Nam si Titius et Seius inter se
- •292 Институции юстиниана
- •Liber qvartvs
- •Книга четвертая
- •II. VI bonorvm raptorvm
- •I II. De lege aqvilia
- •Т итул ш. О законе аквилия
- •310 Институции юстиниана
- •I V. Deinivriis
- •VI. De actionibvs
- •VII. Qvod cvm eo qviin aliena potestate est negotivm gestvm esse dicitvr
- •X. De his per qvos agere possvmvs
- •XI. De satisdationibvs
- •Процесс
- •Титул XI. О поручительстве
- •Титул XII. Об исках вечных, временных и о переходящих к наследникам и на наследников
- •XIII. De exceptionibvs
- •Титул XIII. О возражениях
- •XIII. De exceptionibvs
- •Титул XIII. О возражениях
- •XIV. De replicationibvs
- •Титул XIV. О репликациях
- •X V.Deinterdictis
- •Титул XV. Об интердиктах
- •366 Институции юстиниана
- •XVI. De poena temere litigantivm
- •XVII. De ofticioivdicis
- •XVIII. De pvblicis ivdiciis
- •6. 19; IV. 8. 4; IV. 12. 1 actor - IV. 6. 2; 8; 14; 17; 24; 38;
- •2.2 Adgnati-I. 15; 1.16. 7; III. 2. 7;
- •17 Pr. Lex Aelia Sentia -1. 5. 3; I. 6 pr.;
- •10 Lex Falcidia - II. 17. 3; II. 22; II.
- •23 Pr.; 2; IV. 6. 19 princeps Romanus - Const. 1 privilegium - II. 11. 1 proavunculus - III. 6. 5 Proculiani - II. 1. 25
- •19. 10; IV. 1. 18 pupillus-I. 11. 3; I. 20. 3-4; 7; I.
- •2; IV. 1.16; IV. 2.2 rcs corporalos • II. 2 pr.; 1; III.
- •10. 1; IV. 6. 1 res deposita - IV. 1. 6; 17; IV. 2.
- •Памятники римского права: Институция Юстиниана
XVI. De dvobvs reis stipvlandi et promittendi
Et stipulandi et promittendi duo pluresue rei fleri possunt. stipulandi ita, si post omnium interrogationem promissor respondeat spondeo. ut puta cum duobus separatim stipulantibus ita promissor respondeat utrique uestrum dare spondeo: nam si prius Titio spoponderit, deinde alio interrogante spondeat, alia atque alia erit obligatio nec creduntur duo rei stipulandi esse. duo pluresue rei promittendi ita fiunt: Maeui, quinque aureos dare spondes? Sei, eosdem quinque aureos dare spondes? Respondeant singuli separatim spondeo.
Ex huiusmodi obligationibus et stipulantibus solidum singulis debetur et promittentes singuli in solidum tenentur. in utraque tamen obligatione una res uertitur: et uel alter debitum accipiendo uel alter soluendo omnium peremit obligationem et omnes liberat.
Ex duobus reis promittendi alius pure, alius in diem uel sub condicione obligari potest: nec impedimento erit dies aut condicio, quo minus ab eo qui pure obligatus est petatur.
XVII. De stipvlatione servorvm
Seruus ex persona domini ius stipulandi habet. sed hereditas in plerisque personae defuncti uicem sustinet: ideoque quod seruus hereditarius ante aditam hereditatem stipulatur, adquiht hereditati ac per hoc etiam heredi postea facto adquiritur.
КНИГА ТРЕТЬЯ 251
к акое-либо действие должен назначить штраф в такой форме: Если таким образом не будет сделано, то обещаешь ли в качестве штрафа дать десять золотых? Но если в одной и той же концепции стипули-руются некоторые случаи действия и бездействия, то должно прибавить такую клаузулу: Если вопреки сему будет сделано или если таким образом не будет сделано, то обещаешь ли дать в качестве штрафа десять золотых?
ТИТУЛ XVI. О ДВУХ СТИПУЛЯТОРАХ И ПРОМИССОРАХ
В качестве стипуляторов и промиссоров могут выступать двое или большее количество лиц. Таким образом, стипуляция считается заключенной, если после вопроса со стороны всех стипуляторов, промиссор ответит: обещаю; если промиссор ответит каждому из двух стипуляторов отдельно следующим образом: каждому из вас обещаю дать, т. е. сперва ответит Тицию, а затем ответит на вопрос другого стипулятора, то заключаются два обязательства и здесь не может быть речи о двух стипуляторах по одному и тому же делу. Двое или более промиссоров заключают стипуляцию следующим образом: после вопроса, например, Тиция: Мевий, обещаешь ли дать пять золотых? Сей, обещаешь ли дать те же пять золотых?, каждый отдельно отвечает: обещаю.
По обязательствам подобного рода каждому стипулятору следует получить долг в полном объеме, и каждый промиссор отве тит по долгу в полном объеме. Однако в обоих обязательствах на блюдается одно и то же, а именно: получение долга кем-либо из сти пуляторов и платеж его кем-либо из промиссоров прекращает обяза тельство для всех прочих участников стипуляции, будут ли то креди торы или должники.
Из двух промиссоров один может обязаться без условия, а другой на срок или под условием. Срок и условие не служат препят ствием для предъявления требования к тому, кто обязался без усло вия.
ТИТУЛ ХУЛ. О СТИПУЛЯЦИИ РАБОВ
Раб имеет право стипулировать в пользу своего господина, а наследство во многих отношениях представляет лицо умершего. Посему, стипулированное рабом, входящим в состав наследства, до момента принятия последнего, приобретается для наследства; на этом основании такое приобретение идет в пользу лица, сделавшегося впоследствии наследником.
252
ИНСТИТУЦИИ ЮСТИНИАНА
1. Siue autem domino siue sibi siue conseruo suo siue impersonaliter seruus stipuletur, domino adquirit. idem iuris est et in liberis, qui in potestate patris sunt, ex quibus causis adquirere possunt.
Sed cum factutn in stipulatione continebitur, omnimodo persona stipulantis continetur, ueluti si seruus stipuletur, ut sibi ire agere liceat: ipse enim tantum prohiberi non debet, non etiam dominus eius.
Seruus communis stipulando unicuique dominorum pro portione dominii adquirit, nisi si unius eorum iussu aut notninatim cui eorum stipulatus est: tunc enim soli ei adquiritur. quod seruus communis stipulatur, si alteri ex dominis adquiri non potest, solidum alteri adquiritur, ueluti si res quam dari stipulatus est unius domini sit.